Anglický špringeršpaniel a všetko o ňom

 Anglický špringeršpaniel-už samotný názov ŠPANIEL nám hovorí, že tento pes má dlhú hodvábnu srsť, a to hlavne na ušiach, hrudníku, nohách a pod bruchom. Tak ako ostatné španiele aj špringeršpaniel by sa mal pravidelne vyčesávať a upravovať. Mnohí si pomyslia:"Veď môj pes nechodí na výstavy a ani na podobné akcie."

    Pri vyčesávaní a starostlivosti o srsť neide len o krásu, ale aj o zdravie. Pes, ktorý má v srsti trávy, nečistotu a blato sa škriabe, pretože ho srsť svrbí a navyše, koža na týchto miestach sa môže zapáliť.

    Náležitú pozornosť treba venovať aj ušiam. Špringre majú dlhé ovisnuté uši s bohatým osrstením. Ak uši pravidelne nečistíme a nevyčesávame, tvoria sa splstnatené miesta a zápaly.

AKO SA MÁM STARAŤ O SRSŤ?

Odmala psa česať, aby sa hrebeň, kefa a česanie stalo bežnou súčasťou života.
Pravidelne vyčesávať srsť, hlavne po prechádzkach (ak bol pes v lese, vo vode)
Psa kúpať 3-4 krát do roka(ak to vyžadujú okolnosti, tak aj častejšie) So šampónovaním a kúpaním psa netreba preháňať, pretože srsť psa je prirodzene mastná. Šampón srsť odmastňuje.
Pravidelne kontrolovať a starať sa o uši.
Kvalita srsti závisí aj od kvality krmiva- starostlivo vyberať psovi krmivo.
Pri česaní si všímať, či pes v srsti nemá vonkajšie parazity(najčastejšie kliešte a blchy)

    Musíme sa rozhodnúť, či si psa necháme upraviť v salóne, alebo si trúfneme ostrihať ho sami. Malá rada- pred tým, než psa necháme ostrihať v salóne ubezpečíme sa, že tam majú skúsenosti s úpravou špringeršpaniela.

    Ak sa rozhodneme, že si psa budeme upravovať sami, potrebujeme niekoľko "nástrojov":
efilačné(tzv. prerieďovacie) nožnice
hladké (klasické) nožnice
hustý kovový hrebeň
kefa, ktorá má kovové zuby v tvare písmena L
gumená rukavica alebo trimovací nôž, na trimovanie môžme použiť aj hustý kokový hrebeň, na ktorý si „napletieme“ gumičky do vlasov
elektrický strojček
kliešte na pazúre

    Prv, než svojho špringra začneme strihať, srsť vyčešeme hustým kovovým hrebeňom a kefou, aby sme odstránili rôzne nečistoty a odumreté chlpy zo srsti. Nikdy nesmieme zabúdať nato, že pod "kožuchom" sa nachádza veľmi citlivá pokožka.

    Ak je pes vyčesaný, tak si musíme prejsť všetky miesta, ktoré chceme upraviť a predstaviť si, ako bude tá ktorá časť tela vyzerať po ostrihaní- VŽDY sa pri úprave musíme držať štandardu.

ÚPRAVA:

HLAVA:

A) Temeno hlavy- pomocou palca, ukazováka a gumovej rukavice vytrháme dlhú odumretú srsť. Ten istý efekt dosiahneme aj trimovacím nožom.

B) Horná časť uší- ostriháme prerieďovacími nožnicami alebo elektrickým strojčekom smerom od koreňa nadol do 1/3 dĺžky ucha. 

zlaté pravidlo: vždy striháme radšej menšiu tretinu, ktorú môžeme zväčšiť.

C) Vnútorná časť uší- srsť ostriháme prerieďovacími nožnicami alebo elektrickým strojčekom približne do 1/3 dĺžky ucha. 

týmto pomáhame lepšiemu prúdeniu vzduchu, a preto sa zmenšuje riziko vzniku zápalu a ušných chorôb.

D) Spodná časť ucha- zastrihneme nerovnako dlhú srsť.
KRK:

E) Vrchná časť krku- NIKDY nestriháme prerieďovacími nožnicami, ale prerastenú srsť vytrhávame pomocou gumovej rukavice alebo trimovacieho noža.

F) Srsť od konca brady po hrudnú kosť- striháme prerieďovacími nožnicami alebo elektrickým strojčekom. Okraje strihu dohladíme takisto efilačnými nožnicami tak, aby nebol viditeľný prechod medzi strihanou a nestrihanou srsťou.
HRUDNÍK A BRUCHO:

G) na spodnej strane hrudníka a brucha je dlhšia srsť, ktorú pravidelne vyčesávame.
Pozor na zostrihanie tejto časti – pokiaľ psíkovi zarovnáte a ostriháte túto srsť bude vyzerať tučnejší.

CHRBÁT:

H) prerastenú srsť vytrimujeme buď gumovou rukavicou, trimovacím nožom alebo hrebeňom so zapletenými gumičkami resp. kombináciou trimovacieho noža a hrebeňa.

HRUDNÍKOVÉ A PANVOVÉ KONČATINY:

I) Labky- striháme do tzv. "mačacieho" tvaru. Obyčajnými nožnicami vystriháme srsť na spodnej strane labiek. Kefou vyčešeme hornú stranu labiek a dlhú srsť medzi prstami odstránime nožnicami.

J) Zástavy na predných nohách- srsť prečešeme a zastrihneme do kompaktného tvaru.
JA) Dlhá srsť na zadnej strane panvových končatín - srsť prečešeme a zastrihneme do kompaktného tvaru.
K) Päty na zadných nohách- srsť dohora vyčešeme a prerieďovacími nožnicami zostriháme NIE ÚPLNE tak, aby bola päta rovná, nie zalomená.
KUPÍROVANÝ CHVOST:

L) ostriháme do tvaru kužeľa (od koreňa sa zužuje)

M) srsť pod chvostom ostriháme prerieďovacími nožnicami tak, aby nebol patrný prechod.

NEKUPÍROVANÝ (DLHÝ) CHVOST:

N) striháme do tvaru "poloblúčika" (od koreňa sa srsť predlžuje a ku koncu chvosta sa srsť skracuje).

O) srsť pod chvostom ostriháme prerieďovacími nožnicami tak, aby nebol patrný prechod. 

Na tomto obrázku sú vyznačené jednotlivé časti neupravené, červenou je vyobrazená "budúca" úprava 



Na tomto obrázku môžeme vidieť upraveného špringeršpaniela

Krajina pôvodu: Veľká Británia

Využitie: Sliedič a prinášač
Klasifikácia FCI: Skupina 8: Prinášače, sliediče a vodné psy, sekcia 2: sliediče s pracovnou skúškou
Krátky historický prehľad: Starodávne pôvodné plemeno, najstaršie medzi loveckými plemenami, jeho úlohou bolo nájsť a loviť zver s pomocou loveckých sietí, sokolov alebo loveckých chrtov. V súčasnosti sa používa na hľadanie, vyplašenie a prinášanie zveri.
Celkový vzhľad: Symetricky stavaný pes, kompaktný, silný, veselý, najvyšší a stavbou tela najcharakteristickejší zo všetkých španielov.
Povaha a správanie sa: Priateľský, šťastnej dispozície, poslušný. Strach alebo agresivita sú nežiadúce.
Hlava: Lebka je stredne dlhá, pomerne široká, mierne zaguľatená, medzi papuľou a čelom je čelný stop rozdelený pozdĺžnou ryhou, ktorá smeruje cez čelo k výbežku medzitemennej kosti, kde sa stráca. Výbežok medzitemennej kosti nemá byť príliš výrazný. Líca sú ploché. Tvárová časť je úmerne dlhá v pomere k lebke, široká a hlboká, dobre tvarovaná pod očami, veľmi hlboká a štvorcová pri pyskoch. Nozdry sú dobre vyvinuté.
Chrup: Silné čeľuste, dokonalý, pravidelný a úplný nožnicový zhryz, to znamená, že horné rezáky tesne prekrývajú spodné rezáky a rastú rovno z čeľuste.
Oči: Stredne veľké, mandľového tvaru, nevystupujú a nie sú zapadnuté, bez tretieho viečka, živé, s pokojným výrazom, tmavoorieškovej farby. Svetlé oči sú nežiadúce.
Uši: Lalokovité, dostatočne dlhé a široké, priliehajúce tesne k hlave, nasadené vo výške očí. Dokonale osrstené.
Krk: Dostatočne dlhý, silný a svalnatý, bez voľnej kože, ľahko klenutý, kužeľovito sa zužujúci smerom k hlave.
Trup: Silný, nie príliš dlhý ani krátky. Hrudník hlboký, dobre vyvinutý. Rebrá sú pružné. Bedrá sú dobre osvalené, silné, mierne klenuté a pevné.
Chvost: Nízko nasadený, nikdy nie je nesený nad úrovňou chrbta. Dobre osrstený a živo sa pohybujúci. Úmerne sa kupíruje.
Hrudné končatiny: Rovné so silnými kosťami. Lakte priliehajú tesne k trupu. Záprstie je silné a pružné.
Panvové končatiny: Rovné, správne zauhlené. Stehná sú široké, svalnaté, dobre vyvinuté. Hrubé záprstie je nežiadúce.
Labky: Pevné, kompaktné, guľaté so silnými vankúšikmi.
Pohyb: Veľmi charakteristický. Záber predných končatín je výrazný, pri pohľade zboku vidieť vysoký krok s priamym pohybom dopredu. Pohyb panvových končatín smeruje priamo pod telo v jednej línii za hrudnými končatinami. Pri pomalom pohybe môže mať veľmi krátky krok, typický pre toto plemeno. Klus pripomína pohyb plnokrvníka.
Osrstenie: Srsť je hustá, rovná, odpudzujúca vodu, nikdy nie je hrubá. Úmerne je rozložená po celom tele aj na končatinách.
Sfarbenie: Hnedobiele, čiernobiele alebo kombinácia obidvoch s pálením.

Veľkosť: Približne 51 centimetrov (20 palcov).
Hmotnosť: 22-24 kg
Chyby: Akékoľvek odchýlky od vyššie uvedených bodov musia byť považované za chyby a ich závažnost musí byť posudzovaná podľa stupňa prejavu vzhľadom ku štandardu.
Poznámka: Psy musia mať dva zreteľné semenníky, celkom zostúpené do mieška.

 

čiernobiela	čiernobiela s pálením
hnedobiela	hnedobiela s pálením

Prečo sa španiel volá španielom? 

Jedni tvrdia,že španiel je považovaný za psa zo Španielska a privezený do Veľkej Británie Rimanmi počas kraľovania Júlia Caesara, keď bolo známe jedno z dvoch mien "the Espagnol"-francúzsky názov pre Španielsko, alebo "Hispania;Espanir"-latinský názov pre španielsko. Iní spájajú názov španiel so slovíčkom "span" z kartága, kde takto označovali divého králika.

Koľko taký španiel stál?
kráľovský: 1£
princeznin: 1£
barónov: 6 penny
pracovníkov: 4 penny
Môžeme teda povedať, že španiel bol okolo roku 1000 veľmi hodnotný a nemohol ho vlastnit hocikto...

***********************************************************************
V roku 1387 počas kraľovania Henricha IV. bol rukopisom Counta Gastona de Foix napísaný opis španiela a práce, v ktorej vynikal- bolo to nadháňanie sokolov do sietí a štvanie zveri.
Niečo z rukopisu Counta Gastona de Foix:
"Good falconary dog should have a big head and big body. Its colour should be light, because light coloured dogs are normally the best. Good spaniel´s coat may not be too wire-haired, but the top coat should be firm. The temperament of these dogs should include a big love to their masters and they should follow this master without losing his footprints. They are good to have when hunting water birds, because they swim well and can follow diving birds."

***********************************************************************
V roku 1576 Dr. John Caius(lekár Eduarda VI.) ako prvý použil termín "springer", keď písal o pozemných španieloch v diele TREATISE OF ENGLISHE DOGS.

***********************************************************************
V rokoch 1600-1700 nachádzame na maľbách psy, veľmi podobné dnešným Anglickým špringeršpanielom. "Springer" nebolo označenie plemena ako napr. Sussex španiel a pod., ale označenie psa, ktorý vysliedil, vyplašil a nahnal sokoly do sietí.
 

***********************************************************************
Aldrovandrus v roku 1637 opísal španiela, ktorý sa podobá špringeršpanielovi: "...španiel s visiacimi ušami, hruď, brucho a nohy má biele, farebne umocnené čiernym zvyškom tela..." 

***********************************************************************
V 17. storočí nastal veľký rozmach používania zbraní pri poľovačkách a v tomto období začal špringeršpaniel odhaľovať svoju hodnotu, keď ho poľovníci trénovali nielen na sliedenie a vypichnutie zveri, ale aj na prinášanie, a tak bol veľmi nápomocný aj po odstrelení zveri. Od tohto obdobia boli španiele trénované a začali byť ohlasované ako jedny z najvhodnejších poľovných psov na celom svete.

***********************************************************************
Okolo roku 1800 rodina BUOGHEY zo Shropshire ukázala ich chov španielov. Bol to prvý čistý chov Anglických špringeršpanielov. V roku 1812 Thomas Boughey založil prvú chovateľskú stanicu Anglických špringeršpanielov- volala sa AQUALATE. Veľmi starostlivo a úspešne rodinné generácie uchovávali zápisky z tohto roku 1812 asi 100 rokov. Rodina pokračovala touto zaujímavosťou "špringrích prameňov" do roku 1930.

Významní chovatelia z tohto obdobia: W. Arkwright;Hugo Fitzherbert;C.C. Eversfield;Harry Jones;Winton Smith...

**********************************************************************
1885- založený Klub chovateľov španielov v Anglicku

Väčšina zo španielov bola uznaná v roku 1890...Oba typy špringeršpaniela- Waleský a Anglický boli uznané ako samostatné plemená až v roku 1902.
 

Prvé poľovné skúšky pre špringeršpaniele sa konali 3. januára 1899, no žiaden špringer nedostal cenu. 

***********************************************************************
1902- "The Kennel Club" uznal Anglického špringeršpaniela ako špecifický typ španiela a bol vypracovaný štandard plemena.

***********************************************************************
V roku 1903 bola na výstave otvorená prvá trieda pre Anglické špringeršpaniele a víťazom plemena sa stal na dvoch výstavách po sebe pečeňovobiely pes BEECHGROVE WILL(majiteľ F. Winton Smith). Rozhodcom bol významný chovateľ pán Arkwright. O rok neskôr v roku 1904 ho porazila sučka FANSOME(majiteľ Harry Jones).

**********************************************************************
1907- do Severnej Ameriky bol dovezený prvý špringeršpaniel
1910- bol špringeršpaniel uznaný Americkým kynologickým klubom AKC

1913- prvým špringeršpanielom, ktorý sa stal víťazom skúšok bol RIVINGTON SAM (majiteľ C.A. Phillips)

1921- utvorený klub Anglického špringeršpaniela ESSC

1922- založený Klub špringeršpaniela v Kanade "The ESS club of Canada"

po druhej svetovej vojne klesol záujem o plemeno, ale v tomto období sa začal chovať vo Švédsku.

60-te roky 20. storočia- začína opäť rozvoj plemena

Špringre tak isto, ako ostatné psy môžu ochorieť na rôzne bežné infekčné ochorenia, taktiež sa môžu zraniť atď. V tejto časti by som sa chcela zamerať hlavne na dedičné ochorenia, ktorými najčastejšie špringre môžu trpieť a ktoré sa dajú cieleným chovom u psov zredukovať alebo odstrániť.
Ochorenia:
* Dysplázia bedrového kĺbu (DBK)
* Fucozidóza (Fucosidosis)
* PRA - progresívna retinálna atrofia (Progressive Retinal Atrophy)
* Katarakta - Šedý zákal (Cataracta)
* PFK - Nedostatok fosfofruktokinázy (Phosphofructokinase deficiency)


Dysplázia bedrového kĺbu
Anatómia bedrového kĺbu
Tvorí ho:
* kĺbová jamka(acetabulum)
* Väzy
* bedrový kĺb
* Šľachy a svaly
   Hlavica stehnovej kosti je uložená v kĺbovej jamke. Na povrchu jamky a kĺbovej hlavice je chrupavka. Zabezpečuje pružnosť kĺbov a chráni kosti pred opotrebením.
Zdravý bedrový kĺb:
   Hlavica stehnovej kosti veľmi pevne zapadá do kĺbovej jamky. Záťaž je rovnomerne rozložená na celú plochu kĺbu a jamky.
Postihnutý bedrový kĺb:
   Hlavica stehnovej kosti nie je dostatočne vyvinutá, taktiež jamka. Spojenie je nestabilné, voľnejšie (laxné). Záťaž preto nie je rovnomerne rozložená a niektorá časť hlavice a jamky je preťažovaná. Dráždením chrupavky, preťažením kĺbového púzdra a väzov má za následok Artritídu. Neskôr sa začínajú prejavovať degeneratívne zmeny na kĺboch
Čo je dysplázia bedrových kĺbov (DBK)?
Je to ochorenie kostry
Postihuje bedrový kĺb od voľnejšieho spojenia až po luxáciu panvovej končatiny
Pre toto ochorenie je vrodená preddispozícia
Z genetického hľadiska má DBK „na starosti“ mnoho génov = polygénna dedičnosť.
Veľký vplyv preto majú gény, ale aj vonkajšie faktory:
STRAVA- ochorenie človek môže „podporiť“ ak psovi nedá dostatočnú výživu v krmive. Ale POZOR na mieru! Nie je dobrý ani nadmerný prísun výživných látok. Šteňa a mladé psy nikdy neprekrmujeme. Psa kŕmime kvalitnou stravou s vyváženým pomerom vápnika Ca a fosforu P, dostatočné množstvo bielkovín. Treba dávať pozor na množstvo tuku v potrave. Ďalej si všímame aj vitamíny a ďalšie minerálne látky obsiahnuté v krmive.
POHYB- šteňa a mladého psa nepreťažovať!!! Do jedného roka veku psa by mal mať výbeh na mäkkom a pružnom povrchu (napr. Tráva). Nie je vhodné aby bol pes celý čas napr. Na betónovom povrchu.
INÉ FAKTORY- treba dávať pozor na to, aby sa kĺby mladého psa príliš nepodchladili- toto taktiež môže „prispieť“ k problémom s kĺbmi.
   DBK je ochorenie nevratné. To znamená, že nemožno nameraný stupeň postihnutia kĺbov zmierniť. Dá sa ale zabrániť k zhoršovaniu stavu psa podávaním tzv. Chondroprotektív. Niekedy je však postihnutia tak závažné, že je potrebné kĺb nahradiť umelým kĺbom. To je, ale veľmi finančne náročné, preto je mnohokrát jediné riešenie psa dať utratiť.
Vývoj ochorenia a opatrenia pri raste psa
   DBK je vývojové ochorenie. T znamená, že pes sa nerodí už s rozvinutým ochorením.Ochorenie sa začína rozvíjať spolu s rastom a vývinom psieho organizmu.
   Obdobia, kedy by mal majiteľ dávať pozor na kĺby a aj celkovo na kostrovú sústavu svojho psa:
* najdôležitejšie obdobie rozvoja kĺbov- do troch mesiacov veku psa. Súčasti kĺbu sú tvorené chrupavčitým tkanivom a sú mäkké. Postupne osifikujú na kostné tkanivo.
* obdobie do 5 mesiacov veku psa - v tomto období by pes nemal byť preťažovaný a vôbec by nemal prekonávať prekážky preskakovaním, nemal by skákať a chodiť po schodoch.
* obdobie od 6 mesiacov do 12(18) mesiacov v tomto období sa ukončuje rast, preto môžeme pomaly psovi zvyšovať záťaž. Pozor! Plný výkon od neho očakávajme až po ukončení vývoja a rastu.
Ako sa DBK prenáša? Je dôležitý výber rodičov?
Prenáša sa z rodičov na potomkov
Ak spájame dva jedince s pozitívnym nálezom DBK s veľkou pravdepodobnosťou sa aj v potomstve DBK vyskytne. Môžu však dať aj určité precento potomstva bez nálezu DBK.
Ak sa spoja dva jedince s negatívnym nálezom DBK, je veľká pravdepodobnosť, že potomstvo DBK mať nebude. Avšak môže sa stať, že jeden alebo oba jedince sú prenášačmi génov podmieňujúcich vznik DBK. A aj keď sa u nich DBK neprejaví, prenesú tieto gény na potomkov, u ktorých sa DBK prejaviť môže.
Ako „prenášanie“ génov podmieňujúcich vznik DBK funguje?
   Na to, aby sa DBK prejavilo u potomstva je potrebné určité zatiaľ nepreskúmané množstvo a kombinácia génov.
   Uvediem príklad- napr. Ak by bolo za DBK zodpovedných 200 génov, tak u psa, ktorý má 199 týchto génov sa DBK neprejaví- ALE tento jedinec tieto gény ďalej prenáša na potomstvo. S druhým jedincom s ktorým dá spolu týchto 200 génom dajú potomstvo, u ktorého sa DBK prejaví. S iným jedincom dá tento jedinec potomstvo, ktoré bude mať napr. Iba 150 týchto génov a preto sa u neho DBK neprejaví- toto potomstvo však ďalej prenáša gény pre DBK.
Následkom vyššie popísaných riadkov je fakt, že z chovu sa DBK tak ľahko odstrániť nedá vzhľadom na veľké množstvo génov, ktoré majú podiel na vzniku dysplázie. Avšak toto ochorenie môžme v chove redukovať tým, že postihnuté jedince vyradíme z ďalšieho chovného programu.
Aké plemená sú postihnuté DBK?
   Nie je pravda, že DBK sa týka len obrích plemien. DBK sa môže vyskytovať u všetkých plemien. Či už malých, stredných alebo veľkých.
   Aj keď sa DBK vyskytuje u psov plemien všetkých výškových kategórií, prejavuje sa hlavne u psov veľkých a obrích plemien, kde je na kostru a hlavne na kĺby v období rastu kladená vysoká zaťaž, vzľadom na rýchly rast a rýchle zväčšenie hmotnosti.
   Ak by sme pozorovali tri psy s nálezom DBK 4. stupňa a jeden zo psov by bol miniatúrny, druhý stredný a tretí veľký, tak by sa ochorenie prejavovalo odlišne vzhľadom na veľkosť a váhu psov. Pokiaľ u miniatúrneho by boli prejavy ochorenia minimálne alebo žiadne, tak u veľkého psa by ochorenie s týmto stupňom bolo oveľa viditeľnejšie.
Ako sa DBK prejavuje?
   V prvom rade je potrebné povedať, že aj pes s ťažkým postihnutím bedrových kĺbov nemusí prejavovať navonok žiadne prejavy súvisiace s DBK. Prejavy bývajú rôzne:
Neochota pohybovať sa a hrať sa; problémy pri zmenách polohy tela(napr. Po ležaní problémy pri vstávaní....); rýchla únava po pohybe- po námahe je pre psa pohyb namáhavejší, môže sa stať, že ťahá zadné nohy; krívanie; bolestivosť; odľahčovanie končatiny(končatín); časté naťahovanie končatín; obmedzenie hybnosti končatín; nedostatočné osvalenie panvových končatín.....
Diagnostika DBK
   Diagnostikuje sa pomocou RTG snímku. Snímok musí byť kvalitný a označený tak, aby nemohol byť zamenený
   Snímok sa zasiela veterinárnemu lekárovi, ktorý vyhodnocuje snímky v rámci SR
RTG snímok DBK
Pes leží na chrbte s natiahnutými panvovými a hrudníkovými končatinami tak, aby telo psa tvorilo os.
Panvové končatiny sa ťahajú rovnobežne smerom dozadu.
Pri RTG DBK je pes v narkóze, aby bolo zabezpečené dostatočné uvoľnenie svalov na končatinách
Na snímku musím vidieť celú panvu, krížovú kosť, stehnové kosti spolu s kolennými kĺbmi.
Vyhodnocovanie
HD= Hip displasia
   Podľa RTG snímkov možno DBK zistiť vo veku 12 mesiacov veku psa, ale niekedy sa prejaví až v 18tich mesiacoch.
Hodnotí sa tvar kĺbovej jamky, hlavice kĺbu, vek zvieraťa, Norberg- olsonov uhol..
Výsledný stupeň rozvoja DBK sa stanoví predovšetkým podľa Norbergovho uhla v stupňoch.
Výsledok(nález)
Označuje sa číslami 0-4 a písmenami A-E. Je pre každú končatinu zvlášť.
Nález:
0     Bez nálezu(HD frei)             A    Norb.uhol 105stup a viac
1     Hraničný(Übergangsform)    B    105 stupňov
2     Ľahký (Leichte HD)             C    105-100 stupňov
3     Stredný (Mittlere HD)          D    100-90 stupňov
4     Ťažký (Schwere HD)           E   pod 90 stupňov


Fukozidóza
   Fukozidóza je lyzozomálna porucha uskladňovania, zapríčinená nedostatkom enzýmu alfa-L-fukozidáza. Je to dedičné ochorenie, ktoré sa prejaví, ak má pes mutáciu v géne, ktorý kóduje enzým alfa-L-fukozidázu.
   U zdravých zvierat tento enzým štiepi komplex proteínov a lipidov a tie môžu byť následne metabolizované. Postihnutým zvieratám, ktorým tento enzým chýba sa komplex proteínov a lipidov ukladá v bunkách v rôznych orgánoch- napr. v lymfatických uzlinách, pankrease, pečeni, obličkách, pľúcach, kostnej dreni ale predovšetkým v mozgovom a nervovom tkanive. Táto nezvyčajná akumulácia zasahuje do funkčných schopností bunky.
   Niektoré orgány znášajú hromadenie makromolekúl relatívne dobre, ale nervový systém sa zdá byť veľmi citlivým. Klinické príznaky zahŕňajú jednak zmeny v správaní a aj príznaky pohybovej neschopnosti (zmes motorických a mentálnych porúch), ktoré začínajú v 1-2. roku života. Postihnuté psy vykazujú nezvyčajné známky správania, môžu byť agresívne alebo neobyčajne depresované a môže sa zdať, akokeby zabudli na predchádzajúcu výchovu a výcvik.
   Postihnutý pes vyzerá veľmi nestabilne a bráni sa nútenému pohybu.Pes taktiež môže vyzerať ako "slepý" a "hluchý" a môže trpieť gastrointestinálnymi ochoreniami ako napr. hnačka, môže mať problémy s prehĺtaním... Ochorenie prebieha medzi 18.mesiacmi veku psa po 4 roky s postupujúcim priebehom (obyčajne pár týždňov od objavenia prvých klinických príznakov), má letálny koniec.
   Dedí sa recesívne autozómami. U psa, ktorý zdedil kópiu mutovaného génu od oboch rodičov, sa prejavia klinické príznaky. Pes, ktorý zdedil mutovaný gén len od jedného z rodičov je prenášač, čo znamená, že u neho sa klinické príznaky neprejavia, ale defektný gén prenáša na svoje potomstvo.
   Na testovanie psov a diagnostiku postihnutých psov a prenášačov sa používa metóda PCR.

PRA (Progresívna retinálna atrofia)
   PRA je dedičné ochorenie. Je to odumieranie svetlocitlivých buniek sietnice. Tento proces je nevratný, nakoľko svetlocitlivé bunky sú nahradené bunkami, ktoré na svetlo citlivé nie sú.
   Ochorenie je progresívne a vo veku 4-6 rokov psa dochádza k oslepnutiu.
Poznáme dve formy:
• Generalizovaná (Periférna) PRA typu I.
• Centrálna PRA typu II.

   FORMY PRA sa odlišne dedia, preto sú považované za odlišné ochorenia, ktoré majú spoločný názov.
PRA TYPU I.
Prvý krát bola popísaná u Grodon setrov v roku 1909.
Je charakterizovaná odumieraním tyčiniek na periférii, stredová časť je nepoškodená.
Uplatnenie tyčiniek je hlavne v šere a za svitania. Preto psy, ktoré sú postihnuté týmto typom PRA trpia šeroslepotou. Pes sa bojí kráčať za šera, je neistý a naráža do predmetov.
• Normálne oko: zornica sa tým viac zmenšuje, čím viac svetla do nej dopadá
• Postihnuté oko: zornica sa nezmenšuje, ale ostáva široko otvorená aj pri priamo dopadajúcom svetle.
   Cez oko prechádzajú svetelné lúče, ktoré podráždia svetlocitlivé bunky sietnice, prejdú cez sietnicu a dopadnú na tapetum lucidum. Tu sa odrazia a znovu dopadajú na sietnicu, kde sú opäť podráždené bunky citlivé na svetlo. Takto sa zvyšuje kvalita videnia za šera. Pri tomto druhom dopade sú svetelné lúče pohltené a len malá časť preniká von z oka a spôsobí „svietenie očí“ v šere.
   Ak je pes postihnutý PRA, lúče, ktoré boli odrazené od tapetum lucidum nepohltí sietnica , ale vystupujú von z oka. Takýmto psom svietia oči intenzívnejšie. Vidíme to hlavne pri fotení s bleskom.
   Neskôr zisťujeme, že pes nevidí do strán. Ak psovi hodíme loptu pred ním, tak ju registruje. Ak však psovi hodíme loptu zo strany, neregistruje ju zrakom.
   Posledným príznakom je zákal šošovky, ktorý sa nezlepšuje ako pri katarakte, pretože tento zákal je následok PRA.
Preddispozícia u Írskych setrov, pudlov, AK, AMK, ASS, jazvečíkov, foxteriérov, YT, Cairn teriérov, tibetských teriérov, sealyhamských teriérov....
PRA TYPU II.
Prvý krát bola popísaná až v roku 1954.
Tento typ PRA začína v strede sietnice, v okolí slepej škvrny. Ako aj pri PRA typu I., aj tu odumierajú svetlocitlivé bunky. Pri tom sa na sietnici ukladá pigment v nadmernom množstve, zmnožuje sa a vzniká tzv. hnedá škvrna.
Psy s PRA II. majú obmedzenú schopnosť centrálneho videnia. Zväčšuje sa slepá škvrna.
Psy trpia tzv. dennou slepotou, kedy vidia len predmety, ktoré sa pohybujú. Statické predmety nevnímajú zrakom.
Tento chorobný proces prechádza aj na periférnu časť sietnice.
Klinické príznaky sa objavujú neskoro až vo veku cca 18 mesiacov.
Preddispozícia u LR, GR, BC, Kólie, šeltie, pudle...

   Oba typy PRA sa údajne vyskytujú u plemien velľkorgi, ASS, WSS, AK, AMK, avšak nikdy nenájdeme oba typy naraz. Ak je prítomná generalizovaná forma, tak sa centrálna forma nevyskytne.

Katarakta (Šedý zákal)
   Je to zákal ktorý je asi najznámejším patologickým stavom šošovky. Transparencia šošovky klesá až sa nakoniec úplne vytratí. Spočiatku bývajú postihnuté okrajové časti šošovky, ktoré nemajú na zmenu videnia a ostrosti vplyv. Ak však katarakta postupuje smerom dostredu, videnie sa stáva horším až sa stratí.Takáto poškodená šošovka má šedobielu farbu a preto sa toto ochorenie nazýva aj šedým zákalom. Oko s kataraktou v neskorom štádiu vie rozoznať jedine rozdiel medzi svetlom a tmou.
   V normálnom stave je šošovka číra, bezcievna a bikonvexná a svojou zadnou plochou je „ukotvená“ do sklivca.
   Zákaly šošovky môžu mať rôznu príčinu. Asi najzákladnejšie delenie je:
      • Katarakty vrodené (buď geneticky podmienené, alebo ich príčinou môžu byť aj intrauterinné infekcie, zápaly a pod.; dajú sa objaviť pri vyšetrení už pri prvom otvorení viečok)
      • Katarakty juvenilné (vždy sú podmienené geneticky; zakalujú sa rôzne vrstvy šošovky; k prepuknutiu ochorenia dochádza najčastejšie vo veku 2 – 12 mesiacov; plemená postihnuté hereditárnou katarakou: AMK, AK, ASS, GR, LR, pudel, afgánsky chrt, malý bradáč, jazvečík...)
      • Katarakty získané môžme rozdeliť na katarakty súvisiace s vekom (u stárnucich psov, sú progresívneho charakteru), katarakty komplikované (pri niektorých ochoreniach napr. diabetes mellitus, hypokalcémia, po prekonaných očných chorobách, pri rozsiahlych očných ochoreniach napr. PRA, glaukóm ale aj pri pôsobení fyzikálnych a toxických vplyvov a zlou výživou v ranom veku šteniat) a katarakty traumatické (poporanení púzdra šošovky, kedy komorový mok preniká do šošovky)
   Šedý zákal sa dá operatívne odstrániť, avšak treba dbať na včasnosť takéhoto zákroku, keďže pokiaľ je už zákal tzv. zrelý, tak môžu pri operácii nastať komplikácie (napr. vypadnutie šošovky z púzdra, poškodenie púzdra a následná nemožnosť vsadiť umelú šošovku). To či náš pes netrpí kataraktou môžeme vyšetriť aj v domácich podmienkach za použitia lampy a zrkadla.

  

PRED VÝSTAVOU:
zistíme si termín a miesto konania výstavy. Väčšinou ich nájdeme v rôznych kynologických časopisoch
pri každej pozvánke je napísaný kontakt na osobu, ktorá nám poskytne bližšie informácie. Vyžiadame si prihlášku
na prihláške sú vyznačené uzávierky(väčšinou sú dve, kde na druhej býva vyšší poplatok) - spravidla býva druhá uzávierka cca 6 - 4týždne pred samotnou výstavou
pozorne vyplníme prihlášku a správne zaradíme psa do triedy
NIKDY nezabudnime ku prihláške priložiť fotokópiu preukazu pôvodu a doklad o zaplatení výstavného poplatku; pokiaľ hlásime psa do triedy pracovnej, je potrebný pripojiť pracovný certifikát
následne na poslanú prihlášku nám organizátor výstavy zašle potvrdenie o prijatí psa na výstavu (cca 10 dní pred výstavou)
pri zápise na výstavu prihliadajme aj na to, či je pes vo výstavnej kondícii, či sa sučka nebude v období výstavy hárať a či nie je kotná (!takéto sučky na výstavu nesmú!)
nezabúdajme na to, že špringeršpaniel sa upravuje. Srsť by sa mala upravovať spravidla 14 alebo 10 dní pred výstavou, ale vždy to záleží od psa. Každý pes je iný.

NÁCVIK VÝSTAVNÉHO POSTOJA:
   Pohyb je pre Anglického špringeršpaniela veľmi charakteristický. Záber predných končatín je výrazný, pri pohľade zboku vidieť vysoký krok s priamym pohybom dopredu. Pohyb panvových končatín smeruje priamo pod telo v jednej línii za hrudnými končatinami. Pri pomalom pohybe môže mať veľmi krátky krok, typický pre toto plemeno. Klus pripomína pohyb plnokrvníka. Toľko citácia štandardu. 
    Takto by pohyb mal vyzerať aj na výstave- ale je to naozaj tak?
    Častokrát vidíme na výstavách psy (a to nielen jedince tohto plemena) ktoré sa na predvádzacej vôdzke dusia, škrtia, hlavu majú sklonenú k zemi. Dosť známe sú aj zápasy medzi handlerom a psom, ktorý nechce ísť, ťahá sa do všetkých strán alebo sa jednoducho nevie predviesť.    
    Uvedomuje si však handler v tej chvíli, že práve pohyb je pre špringra veľmi charakteristický a že takéto zlé predvedenie môže „prispieť“ k horšiemu ohodnoteniu psa?
    So psom nestačí prísť na výstavu s domnienkou, že sa to nejako zvládne. Musíme si uvedomiť jednu základnú vec- pes sa nerodí vychovaný ani vycvičený. Tak ako ho musíme krok za krokom učiť ako si má sadnúť, ľahnúť, tak ho musíme pripraviť aj na výstavu- predvedenie v postoji a v pohybe. Áno sú psy, ktorým stačí ukázať ľudí, ktorí sa na neho pozerajú, tlieskajú mu a pes je rodený fotomodel (jedného takého namyslenca mám doma :oD), lenže aj taký fotomodel sa musí pripraviť.
Ako mám svojho psa začať pripravovať?
    V prvom rade majme na pamäti to, že so svojím psom musíme mať čo najlepší vzťah. Aj psík veľmi dobre vycíti, kedy je jeho majiteľ z neho štastný a vtedy má radosť s ním a vycíti aj to, že jeho majiteľ o jeho lásku nestojí- vtedy sa pravdaže nevie ani pekne predviesť. 
    Už odmalička so psom manipulujeme- dvíhajme mu labky, češeme ho, čistíme mu uši, oči, pozeráme zuby. Má to význam na výstavách, kedy má pes zostať pokojný aj vtedy, ak sa mu na zuby pozerá neznámy človek. 
    Aj mladé šteňa učíme stáť vo výstavnom postoji- nezabudnime upraviť jeho postoj na správny. Na začiatku ho pochválime aj za pár sekúnd, kedy zostane pokojný, neskôr čas predlžujeme.
    Psík sa musí naučiť kráčať pri nohe- to neskôr využijeme aj pri predvádzaní psa na výstave. Zo začiatku to môže byť ťažké psa(resp. šteňa) navyknúť na obojok a vôdzku. Ak máme za sebou tento krok a psík kráča pekne pri nás na vodítku, môžeme mu namiesto obojku a vôdzky nasadiť predvádzaciu vôdzku, ktorá je podstatne užšia ako normálny obojok. Môže sa stať, že psík sa začne metať alebo sa bojí. Vtedy ho upokojíme a povzbudíme, ak je veľmi divoký, môžeme krok spomaliť a trochu ho upokojiť. Ak pekne pri nohe klusá, pochválime a povzbudíme ho.
    NIKDY sa však neponáhľame a nezačíname cvičiť psa tesne, pár dní pred výstavou- síce niektorý pes rýchlo pochopí, čo od neho očakávame, iný však na to potrebuje dlhší čas. Základom výborného predvedenia psa je vždy ho chváliť, aj keď bol výborný iba pár sekúnd. Ak nepočúva, NIKDY psa nebijeme! Mohli by sme si pokaziť celú dovtedy vykonanú „prácu“. 
    Trénovať by sme spočiatku mali pravidelne- približne 1-2 krát za deň ale POZOR!!! iba pár minút, pretože ak „prešvihneme“ časový interval a to hlavne u šteniat, môžme ľahko docieliť namiesto výborného predvedenia nechuť a nezáujem. Každý tréning by mal byť zaujímavý a ukončený napr. hrou. Ak už na psovi vidíme nejaké pokroky, môžeme cvičiť 2-3 krát do týždňa. 
    Spočiatku môže celý tréning prebiehať na nerušenom mieste, ale nezabúdajme na to, že výstava je miesto, kde je mnoho psov, ľudí a s tým spojený ruch a hluk. Preto neskôr začíname psa trénovať taktiež na miestach s ľuďmi, so psami – tam, kde už je nejaké rozptýlenie pre psa.

DRUHY VÝSTAV:

oblastná - - - národná - - - medzinárodná - - - európska - - - svetová
kluby pre jednotlivé plemená alebo skupiny plemien organizujú :
špeciálne a klubové výstavy

TRIEDY:

baby (3-6 mesiacov) - - - dorast (6-9 mesiacov) - - - mladých (9-18 mesiacov) - - - stredná (15-24 mesiacov) - - - otvorená (od 15 mesiacov) - - - pracovná (od 15 mesiacov) - - - šampiónov (od 15 mesiacov ) - - - veteránov(od 7 rokov) - - - čestná (bez nároku na titul)

ZNÁMKY, TITULY A ČAKATEĽSTVÁ:

V triede baby a dorastu sa tituly neudeľujú: 
nádejná – biela stužka 
veľmi nádejná – žltá stužka 

V triedach mladých, stredná, otvorená, pracovná, šampiónov, veteránov sa udeľujú známky:
výborná (modrá stužka)– môže sa udeliť len psovi, ktorý sa veťmi približuje k ideálu, ako ho popisuje štandard. Pes musí byť vo výbornej kondícii a musí mať harmonickú vyrovnanú povahu. Jeho kvality musia prevyšovať drobné nedostatky. 
veľmi dobrá (červená stužka) môže byť priznaná len psovi, ktorý musí mať vlastnosti popísané v štandarde, jeho proporcie musia byť vyvážené a musí byť vo veľmi dobrej kondícii. Drobné chyby sa dajú odpustiť, nesmú byť ale morfologické. Táto známka sa môže priznať len vysokokvalitnému jedincovi. 
dobrá (zelená stužka)– udeľuje sa psovi, ktorý síce má všetky znaky plemena, ale má viditeľné hrubšie chyby, 
dostatočná (fialová stužka)– toto ocenenie dostane pes, ktorý síce postačuje plemennému typu, ale je bez zvláštnych predností a do ideálu mu chýba veľa. 

TITULY
Víťaz triedy – udeľuje sa na všetkých výstavách osobitne psom a sukám, ktorť získali v triede mladých, otvorenej, pracovnej, šampiónov (víťazov) ocenenie výborný 1, výnimku tvorí trieda mladých pri plemene nemecký ovčiak, kde výborný 1 môže získať aj jedinec ocenený známkou veľmi dobrá 1. Víťaz triedy sa neudeľuje v triede dorastu a v triedach, v ktorých sa udeľuje CAC. Víťaz triedy sa na týchto výstavách neudeľuje ani vtedy, ak rozhodca neudelí CAC. 

Najkrajší mladý pes (BIS Junior) – do súťaže nastupujú pes a suka – víťazi triedy mladých, titul získava lepší z nich. 

Najkrajší veterán – do súťaže nastupujú pes a suka – víťazi triedy veteránov, titul získava lepší z nich. 

Oblastný víťaz – udeľuje sa len na oblastných výstavách – získava ho najlepší pes a suka z plemena, do súťaže nastupujú víťazi triedy otvorenej, pracovnej a víťazov alebo šampiónov. 

CAC – čakateľstvo na Slovenského šampióna krásy – neoprávňuje pre zaradenie do triedy víťazov a šampiónov udeľuje sa: 

a) na medzinárodných, národných, celoštátnych, špeciálnych alebo klubových výstavách, 

b) v triedach otvorenej, pracovnej víťazov alebo šampiónov, 

c) psom a sukám osobitne, ak na výstave získali ocenenie výborná 1, a to aj vtedy, ak už predtým získali titul Slovenský šampión krásy.(Poriadok pre udeľovanie Slovenského šampióna krásy je súčasťou tohto výstavného poriadku a na výstavách s udeľovaním CAC možno psa s titulom Slovenský šampión krásy prihlásiť len do triedy víťazov alebo šampiónov. – návrh na zrušenie) 

Reserve CAC – udeľuje sa psom a sukám osobitne v triedach otvorenej, pracovnej, víťazov alebo šampiónov jedincom s ocenením výborný 2, ak v danej triede bol udelený CAC. 

CAJC – čakateľstvo na Slovenského šampióna krásy mladých – udeľuje sa na CAC a CACIB výstavách v triede mladých, osobitne psom a sukám s ocenením výborný 1. (Poriadok pre udeľovanie Slovenského šampióna krásy mladých je súčasťou tohto výstavného poriadku. CAJC ani potvrdený šampionát mladých neoprávňujú psa pre zaradenie do triedy šampiónov a víťazov.) 

Víťaz Slovenskej republiky (Víťaz SR + rok získania titulu) – udeľuje sa len na národných výstavách, psovi a suke osobitne, do súťaže nastupujú jedince, ktoré na výstave získali ocenenie výborný 1 v triedach otvorenej, pracovnej a šampiónov alebo víťazov. 

Klubový víťaz – udeľuje sa len na klubových výstavách, psovi a suke osobitne, do súťaže nastupujú jedince, ktoré na výstave získali ocenenie výborný 1 v triedach mladých, otvorenej, pracovnej, víťazov a šampiónov. Majiteľ psa alebo suky musí byť členom príslušného chovateľského klubu. 

CACIB – čakateľstvo na Medzinárodného šampióna krásy (Certifikat d´aptitude au championat international de beautť)– môže sa navrhnúť len na medzinárodných výstavách organizovaných pod záštitou FCI (Fédération Cynologique Internationale) jedincom: 

a) ktoré získali v triedach otvorenej, pracovnej alebo šampiónov ocenenie výborný 1, 

b) ak v deň výstavy dosiahli vek najmenej 15 mesiacov, 

c) zapísaným v plemenných knihách uznaných FCI, 

d) najlepšiemu psovi a suke plemena, ktoré majú v preukaze o pôvode aspoň 3 generácie predkov, 

e) ak bol v niektorej triede udelený titul CACIB, môže rozhodca ďalšiemu jedincovi navrhnúť titul Res. CACIB, pričom do tejto súťaže nastupujú jedince s ocenením výborný 1 z ostatných tried a výborný 2 z triedy, v ktorej bol udelený CACIB. 

Víťaz plemena (Best of Breed – BOB) – udeľuje sa na CAC a CACIB výstavách. Do tejto súťaže nastupujú psy a suky z každého plemena, ktoré získali CAC a CAJC a na MVP CACIB a CAJC. Titul získava najlepší z nich. 

Víťaz skupiny FCI (Best of Group – BOG) – udeľuje sa najlepšiemu jedincovi z plemien príslušnej skupiny FCI – do súťaže nastupujú víťazi plemien (BOB). 

Najlepší pes dňa (Best of Day – BOD) – do súťaže nastupujú víťazi všetkých skupín FCI (BOG) – titul získava jeden z nich. Udeľuje sa vtedy, ak sa nerobí súťaž Best in Show, resp. ak je výstava dvojdňová, súťaží sa o víťaza každého dňa osobitne. 

Víťaz výstavy (Best in Show – BIS) – do súťaže nastupujú víťazi všetkých skupín FCI (BOG), pri dvojdňových výstavách víťazi z každého dňa (BOD). 

 Plemená sliedičov, teriérov, jazvečíkov a duričov sa u poľovníckej verejnosti tešia veľkej obľube. Sú inteligentné, so všestrannými vlohami pre výkon práva poľovníctva, treba ich však používať v tých revíroch a terénoch, do ktorých sa charakterom svojej práce hodia a kde môžu byť dostatočne využité.

    Vrodené vlohy a stupeň výcviku a použitia v poľovníckej praxi sa overujú na skúškach, ktoré sú prispôsobené charakteru týchto plemien, ale aj požiadavkám poľovníckej praxe.

Skúšky vlôh - SVMP

Odhaľujú vrodené vlohy psa, kvalitu jeho čuchu, hlasitosť a povahu vôbec, a tiež schopnosti k ďalšiemu, náročnejšiemu výcviku.

Jesenné skúšky - JSMP 

Kvalifikujú psa ako poľovne upotrebiteľného na dohľadávanie a prinášanie malej zveri.

Lesné skúšky - LSMP 

Sú skúškami, ktorých absolvovaním získava pes poľovnú upotrebiteľnosť pre revíry s odstrelom srnčej zveri.

Farbiarske skúšky - FSMP 

Organizujú sa najmä v poľovných revíroch, kde pre nedostatok lesného porastu nie je možné usporiadať lesné skúšky. Ich absolvovaním získava pes pol'ovnú upotrebiteľnosť na dohľadávanie srnčej zveri.

Všestranné skúšky - VSMP

sú najvyšším typom skúšok z poľovného výkonu. Vodič, ktorého pes úspešne absolvoval VSMP, môže požiadať o zápis do Knihy všestranných psov (U). Na všestranných skúškach sa môžu zúčastniť psy po absolvovaní JSMP alebo LSMP. VSMP kvalifikujú psa ako poľovne upotrebiteľného pre dohľadávanie malej a srnčej zveri.

Špeciálne skúšky z vodnej práce - VP

Skúša sa na nich podľa skúšobného poriadku pre skúšky stavačov.

Skúšky duričov - SD 

Farbiarske skúšky duričov - FD

    Úspešným absolvovaním skúšok duričov alebo farbiarskych skúšok duričov získava pes kvalifikáciu pre dohľadávanie diviačej zveri. Skúša sa na nich podľa skúšobného poriadku pre skúšky duričov.
    Z uvedených skúšok sa na FSMP, LSMP a FO môžu zúčastniť aj plemená farbiarov.
    Všetky tieto typy skúšok možno usporiadať v ktoromkoľvek ročnom období, treba však pritom brať zreteľ na klimatické podmienky, poľnohospodárske kultúry a podmienky chovu a lovu poľovnej zveri.
    Farbiarske, lesné a všestranné skúšky kvalifikujú psa ako poľovne upotrebiteľného na dohľadávanie srnčej zveri, preto sa pri skúšaní pofarbenej stopy používa len srnčia zver. 
 

Športy
V dnešnej dobe je niekoľko možností, ako tráviť čas so špringrom - samozrejme, že najlepšie je, ak máme možnosť chodiť do revírov a špringra využívať na to, na čo bol vyšľachtený. Lenže nie vždy sa to dá a preto existuje niekoľko "alternatív" ako špringra "zamestnať".
   Pokiaľ sa ľudia rozhodnú pre špringra pretože je krásny ale nemyslia na to že to je v prvom rade pes ktorý rád pracuje, môže to skončiť smutne nielen pre majiteľov, ktorým zanechá zdemolovaný byt, dom záhradu, na prechádzkach je agresívny a púšťa sa do bitiek s ostatnými psami atď atď (v podstate si hľadá zamestanie sám) ALE hlavne pre špringra, ktorý je pri takýchto majiteľoch úplný chudák a trpí.
   Špringre sa radi učia a preto sa s nimi majiteľ môže začať venovať aj niekoľkým športom, kde pes "pracuje" nielen fyzicky ale hlavne psychicky- medzi takéto športy patria napr. agility, tanec, frisbee, coursing, canicross....